VIEDEŇ - Ako prvý vojnový konflikt v dejinách zasiahla prvá svetová vojna takmer celý svet a zahynulo v nej približne desať miliónov vojakov a 8,5 milióna civilistov. Vypukla pred 100 rokmi, 28. júla 1914, keď Rakúsko-Uhorsko, podporované Nemeckom, vyhlásilo vojnu Srbsku. Zámienkou sa stal atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v bosnianskom Sarajeve, ale politické napätie v Európe silnelo už dlho pred ním.
Prvá svetová vojna, ktorá sa skončila 11. novembra 1918 podpisom prímeria vo francúzskom Compiegne, zásadne zmenila politické usporiadanie Európy. Skončili staré monarchie (Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša, Rusko a Nemecko) a vznikol rad nových štátov (Československo, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko či neskoršie Juhoslávie). Vojna tiež priniesla nástup boľševikov v Rusku, do popredia sa dostali USA a postupne sa začali rozpadať koloniálnej ríše.
Porážka Rakúsko-Uhorska umožnila vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov. K jeho vzniku prispela činnosť politikov v rámci zahraničného odboja i úspechy dobrovoľníckych vojenských jednotiek - légií, ktoré sa formovali v Rusku, Taliansku a Francúzsku a ktoré bojovali proti Nemecku a Rakúsko-Uhorsku, ale aj s ruskými boľševikmi. V rakúsko-uhorskej armáde zahynulo približne 150.000 odvedencov z českých krajín. V légiách slúžilo asi 100.000 mužov, z ktorých padlo cez 5000.
Vojnový konflikt vyvolali takzvané centrálnej mocnosti, Rakúsko-Uhorsko a Nemecko, ktoré spolu s Talianskom tvorili Trojspolok. Proti nim stáli krajiny Dohody - Francúzsko, Rusko a Veľká Británia. Taliansko však po vypuknutí vojny vyhlásila neutralitu a nakoniec vstúpila v roku 1915 do vojny na strane Dohody. K centrálnym mocnostiam sa neskôr pripojilo Bulharsko a Osmanská ríša, k dohode mnohé krajiny vrátane USA.
