BRATISLAVA/WASHINGTON - Americký Kongres včera schválil zákon regulujúci internet, ktorý má sice oficiálne slúžiť na ochranu pred útokmi, ale v praxi umožní špehovať užívateľa. Za CISPA lobovali aj veľké internetové firmy vrátane Googlu.
Po neúspešných návrhoch zákonov SOPA/ PIPA americká Snemovňa reprezentantov schválila iný kontroverzný "internetový" zákon CISPA (Cyber Intelligence Sharing and Protection Act). Hlasovať o návrhu má ešte Senát a na začatie platnosti musí zákon podpísať prezident.
CISPA je novelizáciou amerického zákona o národnej bezpečnosti z roku 1947. Na rozdiel od predchodcov sa nedotýka priamo pirátstva a autorských práv, ale internetovej bezpečnosti. Na základe nového predpisu by mali mať firmy možnosť odovzdávať v prípade kybernetických útokov informácie vláde a predovšetkým si ich navzájom vymieňať.
Oproti predchádzajúcim pokusom o zásahy do súkromia užívateľov na internete má CISPA podporu veľkých internetových firiem. Podľa kritikov, napríklad známej Electronic Frontier Foundation, však zákon obsahuje príliš málo poistiek proti zneužitiu. Obávajú sa tak, že súkromné dáta užívateľov, vrátane obsahu ich komunikácie, by sa mohli dostať do rúk vlády aj bez privolenia súdu.
Na stranu odporcov sa prekvapivo postavil aj Biely dom. Prezident Barack Obama dokonca pohrozil, že využije málo používané právomoci a zákon vetuje. Podľa oficiálneho vyjadrenia síce podporuje snahu predchádzať kybernetickým hrozbám, obáva sa však ohrozenia základných práv Američanov a negatívnych ekonomických dopadov. Za tento postoj si rozhneval obe strany v Kongrese.
Do zákulisného boja sa aktívne zapojil aj Google, ktorý lobing k CISPA priznal v povinnej správe. Autor návrhu, republikán Mike Rogers vyhlásil pre Servet The Hill, že Google bol pri jeho tvorbe nápomocný. Tým proti sebe poštval rad aktivistov.
