BUKUREŠŤ - Rumunská vláda premiéra Sorina Grindeana (PSD) nestiahne nariadenie o úprave trestného zákonníka, ktoré umožní dekriminalizáciu niektorých korupčných trestných činov. Vládny krok viedol v uplynulých dňoch k najväčším protivládnym pouličným protestom v Bukurešti a vynútil si včera oznámenie rumunského prezidenta Klausa Iohannisa, že požiada ústavný súd o vyhlásenie nariadenia za protiústavné. Slováci takto vyšli do ulíc v roku 2012 s cieľom domáhať sa riadneho vyšetrenie kauzy Gorila, ktorá pojednávala o korupcii a rozkrádaní štátneho majetku s pomocou najvyšších politikov.
Prečo sa Rumuni búria?
Schválené nariadenie, ku ktorému nie je nutný súhlas parlamentu a ktoré má čoskoro automaticky nadobudnúť účinnosť, zbavuje trestnosti niektoré doterajšie trestné činy, vrátane zneužitie úradu, ktoré nespôsobí väčšiu finančnú škodu ako 200.000 lei (cca 44 270 eur). Vláda zároveň prijala návrh zákona, ktorý umožňuje upustiť od výkonu trestu väzenia u niektorých ďalších trestných činov. S týmto opatrením ale musí vysloviť súhlas zákonodarný zbor.
Potrebu prijať sporné nariadenie vláda ospravedlňovala nutnosťou uľaviť preplneným väzniciam. Experti ale poukazujú na to, že sa to skôr týka skutočnosti, že v poslednom čase bol odsúdený alebo je súdený za korupčné konanie rad aj sociálnodemokratických politikov. Ťažiť z kontroverznej milosti môže aj vodca Sociálnodemokratickej strany (PSD) Liviu Dragnea, ktorý vlani dostal dvojročnú podmienku za zmanipulovanie volieb. Kvôli tomu sa po víťazstve svojej strany v decembrových voľbách nemohol stať premiérom.
Nariadenie vstúpi do platnosti do desiatich dní, ak ho ústavný súd nezruší. Na najvyšší súdny orgán v krajine sa obrátila so sťažnosťou už v stredu Vrchná rada sudcov a prokurátorov, ktorá dohliada na nestrannosť rumunskej justície.
Korupcia všade naokolo
Rumunsko patrí v Európe k štátom s najrozšírenejšou korupciou, úplatky sa tam požadujú v štátnej správe aj v mnohých oblastiach verejného života. Snaha zastaviť zneužívanie úradov a iných výsadných postavení sa v posledných rokoch v Rumunsku viditeľne zintenzívnila. Špeciálna prokuratúra v uplynulých troch rokoch obžalovala takmer 2000 ľudí v prípadoch zneužitia postavenia, celková škoda podľa médií dosahuje v prepočte takmer jednu miliardu eur.
Demonštrácie
Odkedy v utorok večer rumunská ľavicová vláda schválila dekriminalizáciu niektorých trestných činov vrátane určitých prípadov zneužitia úradu do ulíc vyšli státisíce Rumunov. Pred sídlom vlády v rumunskej metropole sa v stredu podľa agentúry Reuters zišlo viac ako 130-tisíc ľudí, v celom Rumunsku sa potom počet demonštrantov odhadoval na štvrť milióna, čo krajina nezažila dlhé roky. "Zlodeji" a "zradcovia" skandoval dav v Bukurešti, ktorý sa dožadoval aj demisie kabinetu. Odvtedy protesty pokračujú každý deň.
PSD nepripravuje protidemonštrácie, pretože nechce štvať občanov Rumunska proti sebe, zdôraznil premiér Dragnea. Súčasne však avizoval, že všetci voliči PSD budú mať možnosť vyjadriť podporu kurzu strany v podpisovej akcii. Súčasne ubezpečil, že rešpektuje názor občanov, ktorí vyšli v dobrej vôli do ulíc, avšak odsúdil, podľa vlastných slov zaplatených výtržníkov, ktorí stáli za vyprovokovaním zrážok s poriadkovými silami. Morálnu zodpovednosť za ne podľa Dragneu nesie najvyšší rumunský predstaviteľ Klaus Iohannis.
Demisia ministra obchodu
Silnejúci nesúhlas v Rumunsku s vládnym nariadením potvrdzuje aj štvrtková demisia, ktorú podal minister obchodu Florin Jianu. Oznámil ju na svojom facebookovom účte, kde napísal, že ide o vec etiky. Uviedol, že rezignuje "nie kvôli svojej profesionálnej cti - moje svedomie je v tomto čisté - ale kvôli svojmu dieťaťu". "Ako sa mu pozriem do očí a čo mu po rokoch poviem? Poviem mu, že jeho otec bol zbabelec a podporil činy, ktorým neveril ...?" napísal Jianu.
EÚ je znepokojená
"Boj proti korupcii musí pokračovať, a nie byť zastavený. Posledné udalosti v Rumunsku sledujeme s veľkým znepokojením," uviedli v stredu podľa agentúry Reuters v spoločnom vyhlásení predseda a podpredseda EK Jean-Claude Juncker a Frans Timmermans.
Veľvyslanectvo Belgicka, Kanady, Francúzska, Nemecka, Holandska a Spojených štátov vyjadrili v spoločnom vyhlásení hlboké obavy "kvôli vládnym krokom ... ktoré ohrozujú pokrok Rumunska za posledných desať rokov, pokiaľ ide o existenciu právneho štátu, tak aj v súvislosti s bojom s korupciou". "Toto nariadenie ... môže podkopať povesť Rumunska v medzinárodnom spoločenstve a existuje riziko, že ovplyvní aj partnerstvo založené na spoločných hodnotách, ktoré sú hlavnými zásadami EÚ a NATO," dodali zastupiteľské úrady.
