BRATISLAVA - Presne pred štyridsiatimi rokmi na prelome Silvestra a Nového roku sa na väčšine územie vtedajšieho Československa ľudia zobudili do extrémne chladného rána. Výrazné a dnes už legendárne ochladenie prinieslo pokles teploty po maximálnej výške takmer 15 stupňov na ranné minimum - 19 stupňov. Ľudí čakali problémy so zásobovaním energií, vyhlásené boli uhoľné prázdniny a ešte počas veľkej časti januára extrémne mrazy pretrvávali.
Tento rok si pripomíname 40 rokov od legendárneho ochladenia na prelome Sivlestra a Nového roka 1978 a 1979. Ochladenie zasiahlo aj územie Československa a napriek tomu, že si ľudia túto zimu zafixovali ako extrémne chladnú, horšie to bolo na západe Európy, kde zažili doslova snehovú katastrofu, pripomína meteorológ Pavel Matejovič, ktorý sa legendárnym ochladením zaoberal podrobnejšie.
Do rána sa ochladilo o 30 stupňov
Najextrémnejšie na Silvestri roku 1978 bolo prudké ochaldenie. V posledných decembrových dňoch vládlo pomerne teplé, dokonca skoro jarné počasie. Pripomínajú aj meteorológovia z Českého hydrometeorologického ústavu. „Na severe od vtedajšieho Československa, v Poľsku a NDR už panovali treskúce mrazy. Výrazný studený front postupoval zvoľna na juh,“ opísali situáciu meteorológovia ČHMÚ.
Pomerne jarné počasie sa však začalo prudko meniť od severu Československa. Poobede sa studený dal do pohybu a v priebehu večera a v nasledujúcich hodinách sa výrazne ochladilo nielen v celom Československu, ale aj v ostatných častiach Európy. „Najväčší rozdiel medzi maximálnou teplotou 31. 12. 1978 a minimálnou teplotou 1. 1. 1979, teda ochladenie za cca 15 - 20 hodín uvádza stanice Městec Králové, a to o 34 stupňov, kedy po maximálne teplote 14,9 stupňa nasledovalo ďalší deň ranné minimun - 19,1 stupňa,“ uviedlo ČHMÚ.
Legendárne ochladenie v januári 1979
Začiatok sedemdesiatych rokov 20. storočia znamenal v porovnaní predchádzajúcim obdobím obrat. „Prelomová bola zima 1971/1972, po ktorej nasledovalo 6 miernych zím,“ uviedol meteorológ vo svojej analýze. „Situácia sa začala čiastočne meniť na konci sedemdesiatych rokov. Legendárnym sa stalo prudké ochladenie na prelome rokov 1978-79. Prekvapilo okrem iného aj tým, že prišlo náhle po rokoch s miernymi zimami,“ napísal.
„Predpoklady na náhlu zmenu v počasí sa vytvorili už v decembri, ktorý bol v oblasti Bieleho mora a Karélie mimoriadne studený s odchýlkou až -12 °C od normálu (priemerné decembrové teploty tu dosiahli hodnoty okolo -20 °C),“ napísal Matejovič. „Naproti tomu juhozápadná časť Európy, najmä Pyrenejský poloostrov, bola teplotne nadnormálna.“ Teplotný kontrast medzi oboma časťami Európy v priebehu mesiaca stále rástol.
Šok a uhoľné prázdniny
V závere decembra sa v oblasti strednej a západnej Európy vytvorilo výrazné teplotné rozhranie, ktoré oddeľovalo tieto dve rozdielne vzduchové hmoty. „Studený vzduch niekoľko dní stabilne zotrvával takmer bez pohybu a bolo len otázkou času, kedy zaleje aj južnú polovicu strednej Európu. Určitú prekážku v jeho postupe na juh vytvárali aj severné hrebene Karpát a Českého masívu,“ opísal situáciu Matejovič.
„Horizontálny teplotný gradient tak približne pozdĺž 50. rovnobežky ďalej narastal. Zatiaľ čo 31. decembra vystúpila v Bratislave na letisku maximálna teplota na 10 °C, v strednom Poľsku nevystúpila v tento deň maximálna teplota nad -17 °C. Toto súperenie vzduchových hmôt ukončila až tlaková níž, ktorá v dňoch 31.12.1978 -2.1.1979 pomerne rýchlo postupovala zo západnej Európy nad Ukrajinu,“ popísal.
Po jej zadnej strane prenikol studený vzduch aj nad naše územie. Ochladenie bolo najskôr sprevádzané tekutými zrážkami, ktoré vzápätí zamŕzali a prechádzali do sneženia. „Najväčšie problémy spôsobila kombinácia intenzívneho dažďa a náhleho poklesu teploty vzduchu. V Čechách poklesla teplota v priebehu 12 hodín o 30 °C (z 11°C na -19 °C). Najviac boli postihnuté severné Čechy, kde zamrzli vagóny s uhlím. V snahe predísť problémom s dodávkami elektrickej energie vyhlásila vtedajšia vláda ČSSR tzv. uhoľné prázdniny, ktoré sa stali najmä pre generáciu narodenú v šesťdesiatych rokoch legendárnymi,“ dodal Matejovič. Viac foto legendárneho ochladenia nájdete na stránke wetteronline.de.
Zamrzlo uhlie s poškodili sa vagóny
ČHMÚ upozornilo, že vtedy ešte nefungovala meteorologická služba do takej miery ako v súčasnosti. Hlavným zdrojom informácií o počasí boli všeobecné predpovede, ktoré zverejnili v televízii a rozhlase. „Prudké ochladenie predvídali už niekoľko dní dopredu, ale pôvodne už na 30. decembra. Nakoniec sa však v ten deň ochladilo iba v blízkosti našej severnej hranice,“ uviedol ČHMÚ s tým, že v iných častiach pretrvávalo jarné počasie.
Napriek tomu, že ochladenie avizovali v médiách už predtým, bolo silvestrovské a novoročné ochladenie pre mnoho ľudí aj inštitúcií nečakaným prekvapením. Ako uvádzajú ďalej českí meteorológovia, v dôsledku náhleho ochladenia a súčasne dažďa prechádzajúceho do sneženie všetko zamrtlo. Najmä však zamrzlo uhlie a dochádzalo k poškodzovaniu železničných vagónov. Tie boli potom nepoužiteľné. Zásoby uhlia v elektrárňach boli malé a uhlia ubúdalo.
„Vznikla kritická energetická situácia a boli vykonané mnohé opatrenia. Bolo obmedzené televízne vysielanie, vyhlásené mimoriadne školské prázdniny, ktoré trvali až do konca januára a posunul sa aj začiatok školy na deviatu ráno, aby sa rozložila dopravná špička a tým sa znížila aktuálna spotreba energie za dopravu,“ dodal ČHMÚ s tým, že do prvého apríla bolo prvýkrát od povojnových rokov opäť zavedený letný čas ako jedno z opatrení.
