BRATISLAVA - Necelý rok pred plánovaným zavedením eura sa na Slovensku zvýraznili hlasy za ponechanie koruny a neskorší vstup do eurozóny. Opoziční kresťanskí demokrati dnes vyzvali, aby krajina odsunula plánovaný termín zavedenia spoločnej meny z roku 2009 na neskôr.
Donedávna bolo skeptické názory na rýchle zavedenie spoločnej meny v krajine počuť zriedkavo.
Vláda premiéra Roberta Fica, centrálna banka (NBS) i väčšina analytikov a parlamentných politických strán sú stále za prechod na euro od budúceho roka. Ľudia sú však voči euru opatrnejší. Napríklad podľa novembrového prieskumu agentúry Focus odporcovia európskej meny prevažovali nad zástancami.
"Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku, aj pre väčšinu občanov," uviedlo dnes v stanovisku opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). S podobným názorom doteraz spomedzi politických strán vystúpili len mimoparlamentní komunisti, ktorí proti euru zorganizovali petíciu.
Nevýhodou prijatia eura je podľa KDH strata vlastnej meny i samostatnej menovej politiky či zníženie konkurencieschopnosti. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku Slovensko dobieha vyspelejšie štáty EÚ hlavne reálnym posilňovaním koruny. "Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť a bude oveľa ťažšie," tvrdil. Centrálna banka však uviedla, že zavedenie eura by malo podľa jej analýz v priemere zvýšiť reálne príjmy domácností o 4,6 percenta za desať rokov a o takmer desať percent za 20 rokov. Štátny tajomník ministerstva financií František Palko poznamenal, že po prijatí novej meny sa odstráni kurzové riziko, transakčné náklady a vzniknú príležitosti pre viac investícií a rozvoj obchodu.
KDH zvažuje, že na najbližšej schôdzi parlamentu navrhne, aby vláda oddialila vstup do eurozóny alebo aspoň rozbehla odbornú diskusiu o výhodách a nevýhodách nového platidla. Hnutie však nespresnilo, kedy by krajina mala podľa ich názoru do eurozóny vstúpiť.
Plán zaviesť euro od budúceho januára stanovil bývalý kabinet Mikuláša Dzurindu, kde malo zastúpenie aj KDH. Kresťanskí demokrati boli k vstupu do eurozóny od roku 2009 zdržanliví aj v minulosti. Pochybnosti o výhodách zavedenia novej meny mal aj premiér Fico, ktorý nastúpil do čela vlády v roku 2006, neskôr sa však postavil za jej prijatie podľa stanoveného plánu.
Predseda vlády na dnešnej konferencii o vstupe Slovenska do eurozóny kritizoval oponentov eura, ktorí upozorňujú hlavne na možný rast cien po prijatí novej meny. Fico odporcom vytkol, že za ich vyhláseniami stoja politické motívy a prisľúbil, že jeho kabinet nepripustí neodôvodnené zdražovanie. "Vláda neponechá ľudí napospas špekulantom a podvodníkom," vyhlásil.
Za príliš odvážny označil plánovaný termín pre euro pri nedávnej návšteve Bratislavy aj český prezident Václav Klaus, ktorý je ako ekonóm známy odstupom voči spoločnej európskej mene. Voči euru od budúceho roka je skeptická aj časť ekonomických analytikov. Podľa posledného prieskumu medzi 25 ekonómami združenými v Klube ekonomických analytikov považujú za výhodné prijatie eura od budúceho januára dve tretiny. "Jedna tretina ekonómov si myslí aj v tomto roku, že euro v roku 2009 nie je optimálny dátum vstupu. Až predĺžením termínu na strednodobé obdobie (do 2020) sa výrazná väčšina vyjadrila za," poznamenal predseda klubu Ján Tóth.
Z krajín Vyšehradskej štvorky by malo Slovensko prevziať euro ako prvé. Ekonómovia sa zhodujú, že krajina by nemala mať problém so splnením ekonomických podmienok na vstup do eurozóny, definitívne však o prijatí novej meny rozhodnú európske inštitúcie. Verdikt by mal byť známy zhruba v polovici roka.
"Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku, aj pre väčšinu občanov," uviedlo dnes v stanovisku opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). S podobným názorom doteraz spomedzi politických strán vystúpili len mimoparlamentní komunisti, ktorí proti euru zorganizovali petíciu.
Nevýhodou prijatia eura je podľa KDH strata vlastnej meny i samostatnej menovej politiky či zníženie konkurencieschopnosti. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku Slovensko dobieha vyspelejšie štáty EÚ hlavne reálnym posilňovaním koruny. "Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť a bude oveľa ťažšie," tvrdil. Centrálna banka však uviedla, že zavedenie eura by malo podľa jej analýz v priemere zvýšiť reálne príjmy domácností o 4,6 percenta za desať rokov a o takmer desať percent za 20 rokov. Štátny tajomník ministerstva financií František Palko poznamenal, že po prijatí novej meny sa odstráni kurzové riziko, transakčné náklady a vzniknú príležitosti pre viac investícií a rozvoj obchodu.
KDH zvažuje, že na najbližšej schôdzi parlamentu navrhne, aby vláda oddialila vstup do eurozóny alebo aspoň rozbehla odbornú diskusiu o výhodách a nevýhodách nového platidla. Hnutie však nespresnilo, kedy by krajina mala podľa ich názoru do eurozóny vstúpiť.
Plán zaviesť euro od budúceho januára stanovil bývalý kabinet Mikuláša Dzurindu, kde malo zastúpenie aj KDH. Kresťanskí demokrati boli k vstupu do eurozóny od roku 2009 zdržanliví aj v minulosti. Pochybnosti o výhodách zavedenia novej meny mal aj premiér Fico, ktorý nastúpil do čela vlády v roku 2006, neskôr sa však postavil za jej prijatie podľa stanoveného plánu.
Predseda vlády na dnešnej konferencii o vstupe Slovenska do eurozóny kritizoval oponentov eura, ktorí upozorňujú hlavne na možný rast cien po prijatí novej meny. Fico odporcom vytkol, že za ich vyhláseniami stoja politické motívy a prisľúbil, že jeho kabinet nepripustí neodôvodnené zdražovanie. "Vláda neponechá ľudí napospas špekulantom a podvodníkom," vyhlásil.
Za príliš odvážny označil plánovaný termín pre euro pri nedávnej návšteve Bratislavy aj český prezident Václav Klaus, ktorý je ako ekonóm známy odstupom voči spoločnej európskej mene. Voči euru od budúceho roka je skeptická aj časť ekonomických analytikov. Podľa posledného prieskumu medzi 25 ekonómami združenými v Klube ekonomických analytikov považujú za výhodné prijatie eura od budúceho januára dve tretiny. "Jedna tretina ekonómov si myslí aj v tomto roku, že euro v roku 2009 nie je optimálny dátum vstupu. Až predĺžením termínu na strednodobé obdobie (do 2020) sa výrazná väčšina vyjadrila za," poznamenal predseda klubu Ján Tóth.
Z krajín Vyšehradskej štvorky by malo Slovensko prevziať euro ako prvé. Ekonómovia sa zhodujú, že krajina by nemala mať problém so splnením ekonomických podmienok na vstup do eurozóny, definitívne však o prijatí novej meny rozhodnú európske inštitúcie. Verdikt by mal byť známy zhruba v polovici roka.
