PRAHA - Dnes popoludní o 16. hodine 20. minúte stredoeurópskeho letného času sa začne astronomická jeseň. Slnko vstúpi do znamenia Váh a nastane jesenná rovnodennosť. V budúcom štvrťroku sa budú noci až do zimného slnovratu predlžovať a dni krátiť. Rovnodennosť je okamih, kedy sa stred Slnka nachádza práve nad zemským rovníkom, takže rovnomerne osvetľuje obe pologule. Vďaka tomu majú deň a noc takmer rovnakú dĺžku.
Celý život ste žili v klamstve, odkazuje NASA: Pozrite sa, v akom ste skutočne znamení
Striedanie ročných období spôsobuje sklon zemskej osi. Tá je od zvislého smeru naklonená o 23,5 stupňa, takže sa pri obehu Zeme okolo Slnka opakovane prikláňa a odkláňa severná a južná pologula. Ak je k Slnku priklonená severná pologula, je v týchto zemepisných šírkach leto, ak je priklonená južná pologula, je zima.
Deň jesennej rovnodennosti a všetkých okamihov začiatkov nových ročných období sa mení. "Tí z nás, ktorí chodili do základnej školy v druhej polovici 20. storočia, sa zrejme učili, že jar začína 21. marca, leto 21. júna, jeseň 23. septembra a zima 21. decembra. Tak to vtedy skutočne väčšinou bolo, ale v škole nám zatajili skutočnosť, že dáta začiatku ročných období sa menia," uviedol vedúci Štefánikovej hvezdárne Jakub Rozehnal.
Môže za to kalendár. Kalendárny rok nie je celistvým násobkom dní, a preto je potrebné zavádzať takzvané prestupné roky s jedným dňom navyše.
