V sobotu 13. septembra sa do Sadu Janka Kráľa na Tyršovo nábrežie presunú desiatky neziskoviek, aby zatraktívnili deň návštevníkom najznámejšieho bratislavského parku – Sadu Janka Kráľa.
V rámci Trhoviska neziskoviek, ktoré organizuje Nadácia Pontis profesionáli ukážu ako vyzerajú výrobky barmských utečencov, podebatujú s okoloidúcimi o diskriminácii, verejnej politike, menšinách, naučia ľudí niekoľko znakov posunkového jazyka či stavať vtáčiu búdku.
Sad Janka Kráľa vznikol pred vyše 230 rokmi za čias Márie Terézie, ktorá ako osvietenská panovníčka v roku 1771 nariadila zregulovať koryto Dunaja a nechala upraviť nábrežie rieky. Park mal slúžiť verejnosti, čo v tom období ani vo väčších stredoeurópskych mestách ako Viedeň či Praha nebolo bežné.
Čiastočne podľa vzoru anglických parkov, základ parku tvoril lužný les vo svojej prírodnej podobe. Cesty viedli do tvaru osemramennej hviezdice, a preto park dostal názov Sternallee. Neskôr ho premenovali na Aupark, čiže park na nive, Tyršove sady až napokon Sad Janka Kráľa.
Socha básnika Janka Kráľa je v strede parku, na križovatke jednotlivých ciest. Dnešná podoba Sadu Janka Kráľa je ešte z roku 1839, i keď odvtedy sad prešiel viacerými úpravami. V 30. rokoch minulého storočia bolo veľkou ozdobou Sadu Janka Kráľa v Petržalke rozárium s asi tritisíc ružami.
Dodnes v parku rastú exotické druhy drevín, napríklad ginko dvojlaločné, maklura oranžová či metasekvoja čínska. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, pretože ich zasadili ešte v období zakladania parku. Dnes majú vyše dvesto rokov a obvod široký viac ako päť metrov. Jednému z platanov vraj zostrelil vrcholok Napoleon, keď bol v Bratislave. O výsadbu cudzokrajných drevín sa zaslúžil bratislavský lekár a botanik Štefan Lumnitzer.
Celý dnešný park má rozlohu 210 tisíc metrov štvorcových.
