CHMEĽNICA - Anna Závadská z Chmeľnice pozná silu závratného ľudského šťastia a aj napriek tragickým a veľmi smutným zážitkom dodnes hovorí, že prežila rozprávku. Je jednou z posledných dvoch dodnes žijúcich žien, ktoré sa zo sovietskeho gulagu vrátili domov živé.
Anna Závadská si na prah svojej dospelosti dodnes spomína veľmi živo. Chmeľnicou sa totiž na sklonku vojny prehnali dve armády, najprv nemecká a potom sovietska. Na „návštevu“ tej druhej nezabudne nikdy. Vojská NKVD ju totiž vo februári 1945 spolu s ďalšími obyvateľmi obce násilne odvliekli v rámci odsunu ľudí s nemeckým pôvodom z územia Československa do gulagu. Jej dojímavý príbeh sa objavil v cykle krátkych dokumentov Osudy ku koncu vojny na RTVS.
Hrôzy Stalinovho tajného väzenia: Pri Moskve mučil priateľov, bol horší ako Hitler?
„Kapitán a ešte jeden prišli dnu, zobrali listinu a čítali mená,“ spomína na onen deň Annin brat Štefan Pleštinský, ktorého pred odvlečením na gulag zachránil jeho nízky vek. Sovieti totiž odvliekli len tých najstarších z rodiny. Museli sa obliecť a jednoducho s nimi na povel odísť. Štefan si spomína, ako jeho mama omdlela, pretože 14. decembra 1944 odviedli jeho otca nemecké vojská a onedlho mu Sovieti brali staršiu sestru do gulagu.
Soške Panny Márie som odtrhla hlavu
Anna zo strachu do rúk chytila sošku Panny Márie a kričala: „Keď veríte v ňu, nemôžete ma zobrať do Ruska!“ Držala ju tak silno, až jej odtrhla hlavu. Ale bolo to márne, musela sa obliecť a ísť. „Ľudí sústredili v miestnej škole a odtiaľ museli pochodovať peši až k nákladným vlakom,“ opisuje Anna transport do gulagu. Keď ta dorazili, mnohí boli takí stuhnutí a vysilení, že nevládali chodiť. Darmo. Museli kráčať ešte dva kilometre na miesto, kde ich čakala ťažká práca v baniach a v lese. „Desiatky ľudí každý deň zomreli a mŕtvych zakopali niekde v lese,“ hovorí.
Hrdinovia československej armády prešli peklom: Prvú jednotku zatkli Sovieti a poslali do gulagu!
Napriek beznádeji sa na Annu usmialo šťastie. Ruský dôstojník Ševčenko sa postaral o to, aby sa nevinní preživší z Chmeľnice mohli po 10 mesiacoch vrátiť z gulagu domov. „Ľudia doma sa pozerali, či majú videnie alebo je to pravda, padli na kolená a plakali,“ opisuje radostné zvítanie s rodinou. Vtedy mala naozaj pocit, že sa ocitla v nejakej rozprávke, pretože v tom čase sa vrátil domov aj jej otec – Nový rok oslávili všetci spolu.
Anna sa po návrate vydala za Chmeľničana, s ktorým sa stretla v gulagu, ale už ako 27-ročná ovdovela. Odvtedy je jej oporou mladší brat Štefan, ktorý gulagu unikol len o vlások. Rodina sa totiž po vojne musela kvôli nemeckému pôvodu nejaký čas skrývať, aby unikla katovi osudu. Dnes je 90-ročná Anna Závadská jednou z posledných troch nevinných ľudí, ktorí prežili gulag a v Chmeľnici žijú dodnes.
